Platina

Cena platiny je na rozdiel od zlata ťahaná najmä priemyselným dopytom. Zhruba 40 % svetovej spotreby končí v automobilových katalyzátoroch, najmä pri dieselových motoroch, čo znamená, že platina je citlivá na stav európskeho automobilového priemyslu. Dieselgate, prechod na elektromobilitu a pokles predajov dieselov dlhodobo tlačí cenu platiny pod zlato — historicky pritom bola platina drahšia.

Najväčším producentom je Juhoafrická republika (~70 %), nasledovaná Ruskom a Zimbabwe. Výpadky v juhoafrických baniach — štrajky, nedostatok elektriny kvôli Eskom, bezpečnostné incidenty — dokážu ponuku cez noc znížiť a cenu prudko zdvihnúť. Platina je tiež vedľajší produkt pri ťažbe niklu a paládia, takže jej ponuka nie je ľahko škálovateľná.

Dlhodobým ťahúňom môže byť vodíková ekonomika: platina je kľúčový katalyzátor v palivových článkoch a elektrolyzéroch pre výrobu zeleného vodíka. Ak sa vodík presadí v doprave a priemysle, dopyt po platine môže dramaticky vzrásť. Krátkodobo cenu ovplyvňujú aj špekulatívne pozície hedge fondov, sila dolára a pomer ceny platina/zlato — extrémne nízky pomer historicky priťahoval value investorov.